40-ročná Zhou Wenjie, učiteľka angličtiny na strednej škole v meste Liaoyuan, provincia Jilin

Pridané

Zhou Wenjie bola 11. októbra 1999 odsúdená na jeden rok odňatia slobody a poslaná do ženského tábora nútených prác Heizuizi v meste Chanchun za to za to, že šla do Pekingu apelovať na vládu za ukončenie prenasledovania praktizujúcich meditačnej praxe Falun Gong. Pretože sa odmietla vzdať svojej duchovnej praxe, pracovný tábor jej trest predĺžil o ďalší rok. Zhou Wenjie začala protestnú hladovku. Reakciou pracovného tábora bolo nútené kŕmenie, čo je forma mučenia, ktorá sa bežne používa na väznených praktizujúcich Falun Gongu, a ktorá sa často končí ich smrťou. Počas násilného kŕmenia policajti pani Zhou vylomili niekoľko zubov. Polícia jej tiež spútala paže za chrbát a zavrela ju na samotku do malej páchnucej cely, kde okolo nej behali potkany. Neskôr bola zavretá v mraziacom boxe na uchovávanie mŕtvych tiel. Inokedy zas bola viac než 10 dní pripútaná ku kovovej tabuli. V septembri 2001 bola bezpodmienečne prepustená.

  1. decembra toho istého roku bola opäť zatknutá za rozširovanie letákov o Falun Gongu a poslaná do rovnakého pracovného tábora. Tábor ju odmietol prijať, pretože jej zdravie bolo zdevastované mučením. 20. mája 2002 bola opäť unesená políciou, keď ľuďom vysvetľovala fakty o prenasledovaní Falun Gongu. O 6 dní neskôr bola umučená k smrti v policajnej väzbe. Šéf oddelenia mestskej polície sekcie č. 1 mesta Changchun pripustil, že je zodpovedný za jej smrť.